Človek v 21. storočí: Sme málo všímaví, ale veľa vieme

Autor: Jana Jagošová | 11.12.2011 o 11:41 | (upravené 11.12.2011 o 12:03) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  96x

Človek si žije v 21. storočí ako pán, čo mu chýba? Nové auto? Ale veď, zbalím si nejakého bohatého muža, to neriešim. Práca? Veď na zadku sa mi dobre sedí a vláda mi aspoň trochu pomože k tej lenivosti. Láska? Veď predsa sex možem mať každý deň a ešte si k tomu možem privyrobiť. Rozmýšľam tuho pretuho, čo može tak človeku chýbať? Asi nič, ani neviem, veď žijeme v tak úžasnej dobe, že nám fakt nič nechýba. Zarábame, chodíme do práce, „vychovávame“ deti, občas sa trochu uvoľníme s kamarátmi...či, vynechala som niečo? Myslím, že z materiálnych vecí je to všetko, máme sa fajn a ostatné nás nezaujíma...možnože by som mala spomenúť  niečo, čo nás robí ľuďmi, ale načo, keď veľa ľudí to cestou za svojou kariérou stratilo a hľadať ihlu v kope sena je dnes ťažké a nemožné...

Denno denne stretávam kopu kadejakých tvárí – šťastných tvárí, ktoré sa usmievajú od ucha k uchu, ktoré si šliapu vlastný chodníček „slávy“, ktorí má však určite niekde jeden smutný koniec...nikto však počas cesty tým chodníkom nezastane, lebo je ešte málo vyšliapaný a odbočiť od neho by bola strata svojho postavenia v spoločnosti...len niekedy sa mi nastolí otázka, či to, v čom žijeme, je vlastne aj nejaká spoločnosť, čo by nás charakterizovalo, že „áno, sme ľudia, a tvoríme ju a chceme v nej napredovať.“

Všetko sa v spoločnosti mení, všetko, čo bolo na nej to  najkrajšie stráca svoj „šarm“, aj všetci strácame svoj šarm, svoje ľudské gro, svoju povesť ľudí, ktorí prišli na tento svet niečo dokázať a niekam sa posunúť ďalej...výchovu nahrádzajú krvavé hry, lásku nahrádza násilníctvo, pokoj a rodinné puto nahrádza spor o majetok a krádeže, milé slová nahrádzajú pretvárky a faloš...

Vítajte v 21. storočí, pokojne sa usaďte a nechajte sa unášať hlúpymi rečami, nechajte sa unášať klamstvom a svojím tvrdým imidžom „byť iný, aby sme sa niekomu zapáčili. „ Vítam vás v reálnom svete, kde všetko padá a kde žijú naozaj krutí a sebeckí ľudia...kde ty musíš siahnúť na dno svojich síl, aby si prežil a aby si zabudol nato, ako ťa chcú  iný pretvoriť pre svoj „image“....Vítam Vás na planéte Chrapúnstvo...

Prečo zabúdame, aké je naše poslanie? To sme už fakt tak slepý, že si musíme chodiť k očnému pre naše ružové okuliare? Prečo sme tak málo všímaví a ľudskí, čím je to sposobené? Prečo pozeráme iba na obal človeka a náplň nám akosi uniká? Prečo aspoň raz neurobím niečo pre druhého, bez toho, aby som mal ja nejaké vnútorné otázky a výčitky svedomia? Prečo vždy chcem ja a druhý len prijíma? Dávajme, milujme srdcom, nenaháňajme sa za peniazmi, ochutnajme tú lahodnú náplň, vychovávajme s láskou a pokorou a pomáhajme slabším. Naučme sa odpúšťať, nezanevrime na blízkych, vždy oľutujme úprimne, čo spravíme a ak to bolo niečo zlé, naučme sa pykať a prijímať následky...nepadajme na nos ako hnilé hrušky, nezľaknime sa hneď prvej prekážky, lebo na nej sa začína náš život, nezhadzujme druhých, lebo my sme tí vinní...a naučme sa počúvať, lebo hluchota a slepota nás ničí....

Je ťažké v dnešnej dobe žiť šťastne a bez výčitiek a kto to dokáže, to vlastne ešte nedokázal, len sa hľadá...hľadám sa aj ja, špliapem si cestu, ktorá je plná roznych prekážok menom „večné“...kolotoč sa nezastaví a vystúpiť z neho si sama bez pomoci netrúfam...hľadám si cestu, hľadám si ľudí, ktorí ten kolotoč zastavia...ale veď všetci sme takí empatickí a všímaví? Len škoda, že sme nato ešte neprišli....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?