Kto si ťa v dnešnej dobe ešte všimne alebo si len obyčajná bábka?

Autor: Jana Jagošová | 11.12.2011 o 11:49 | (upravené 11.12.2011 o 12:02) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  48x

Je jesenný pochmúrny večer. Sedím za PC, hladím do monitoru a premýšľam. Premýšľam o živote, o ľuďoch, o hodnotách a postavení tohto sveta. Nekonečné myšlienky, ktoré mi neustále behajú hlavou nemajú konca. Premýšľam o tom, aký bol svet voľakedy bezstarostný, pokojný, ako si ľudia vážili každý cent, každý úsmev, pohladenie, radosť...ako si vážili, že sú tu jeden pre druhého, že všetko prežívajú spolu v dobrom i v zlom.

Keď som raz vyhrala lízatko s tetovačkou v súťaži a najkrajšiu kresbu, všetci sa z toho tešili. Obdivovali obyčajné lízatko, aké bolo farebné a vedeli, že kdesi v strede sa nachádza i žuvačka. To bol boj  so zubnou sklovinou, aby sa človek prepracoval do stredu, to bol smiech cez slzy, keď mi tiekli sliny až po pás – nádherný pocit radosti z niečoho, čo som si „vydrela“. Čo už dnes znamená pre človeka jedno „lízatko“?. Minule som našla osem pohodených lízatiek pri smetnom koši – osem radostných chvíl a krásnych spomienok, darmo, potom som ešte hľadala pri koši 10 eurovku, možno 20...? Aj šesťkrát som sa otočila za tými peniazmi, ale neboli tam...vobec ma netrápili nejaké „trapné“ lízatká, ale bola som hladná po peniazoch, je to smutné, prečo sme takí hladní a nikdy nie sme nasýtení tým, čo je materiálne....

Aj dnes som si spomenula na to nešťastné lízatko, dnes som sa stala ním ja. Kto si ťa dnes všimne? Nikto, všetci ťa vycucajú, a potom ak im chutíš sladko, možno sa im zaľúbiš, ale aj tak nakoniec ostane z teba len úbohá palička. Kto si dnes všimne skutočných ľudí so skutočnými hodnotami? Nikto, každý je istým sposobom iba „bábkou“, ktorá hrá tak ako diriguje spoločnosť a ľudia. Úbohé!  Hodnoty nie sú v scenári, preto sme drsní a sebeckí a čakáme, kedy príde druhé dejstvo. Avšak. vačšinou je náš život bez deja, smutný, uponáhľaný a podobáme sa predátorom, ktorých každodenné heslo znie: „prežiť“. Kto však prežije v tejto „skazenej“ dobe si môžete domyslieť vy samy...

Sedím za PC a práve dopisujem tieto riadky, nejde to ľahko, stále premýšľam nad tým, kam sa podeli ľudia, ktorí si vychutnávajú to lízatko a pochybujem, že ho už dolízali. A pritom neustále, keď idem do práce vidím tie pohodené lízatká, smutné! Sedím za PC, popíjam čajík a rozmýšľam, či existujú ešte ľudia, ktorí vedia čo je úprimné priateľstvo, čo znamená dávať lásku a čo nevystupujú v žiadnej komickej hre. Ach, prepáčte, veď toto všetko je jedna veľká tragédia! Je také náročné nájsť niekoho, kto ťa vypočuje, nájde si na teba aspoň chvíľku, aby ste si vychutnali to sladké a guľaté líztatko? Darmo, ľudský národ je mŕtvy pre duchovné, ale vždy žije pre každú korunu, je sebecký pre svoje blaho, ale nepodelí sa s ním, aj keď vie, že ten druhý trpí a potrebuje ho. Žijeme, fungujeme ako stroje, povinne plníme príkazy a životné nutnosti, ale...máme sa dobre? Hráme sa na hrdinov, ale hrdinami nie sme. Chceme darovať chorému srdiečko, ale my samy ho potrebujeme na správne miesto. Hodnota nás ľudí je v skutkoch, v tom, aby sme boli pri tom druhom, keď nás potrebuje, aby sme mu dali všetko zo seba, ale nemožme, nedokážeme to, lebo my samy nie sme hodnotní. Čo je podľa nás hodnota, keď sa denno – denne štveme za peniazmi a zráňame sa? Keď sa vnútorne zabíjame, šlapeme jeden po druhom, len aby sme dostali vytýčený cieľ? Veď to je predsa ľudská hlúposť a naivita. Ale my nemáme guráž a svedomie nato, aby sme položili ruky k dielam, ktoré by nás mohli spojiť. Povedzte, kedy ste naposledy niekomu povedali úprimne od srdca bez výčitiek :“ Mám ťa rád?“ Prsty by vám na spočítanie nestačili, lebo ak to aj poviete, v duchu si myslíte, povinnú vetu mám za sebou....

Sedím tu v chladnej miestnosti, trasiem sa od zimy a rozmýšľam nad tým ako sa majú tí, ktorí nesedia za PC, ale ležia  v nemocnici v bolestiach, že nemali  čo teplé dať do úst, nemali sa čím teplým prikryť, brŕŕ - je mi zima, nedokážem ďalej písať, prepáčte, už len posledné tri slová by som vám chcela povedať...ĽUDIA, ZOBUĎTE SA!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?