Človek v 21. storočí : Čaro Vianoc alebo ako milujeme blížneho...

Autor: Jana Jagošová | 15.12.2011 o 20:39 | (upravené 15.12.2011 o 20:51) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  63x

December je pre nás vždy mesiac paradoxov. My ľudia sme už raz takí, poctivo a s očakávaním sa pripravujeme na tento mesiac. Sneh, zima, depresie, stres a denno – denné otázky, čo asi zase prinesie nový rok? V nákupných centrách už od septembra vyvesené bilboardy, v schránkach letáky o Vianociach a my sa ešte len lúčime s letom. Október, November ...a zrazu ten mesiac „D“, kedy sa ani nevieme prečo dostávame ešte do ešte väčšieho zhonu v akom sme doteraz boli. Upratané ešte nemáme, darčeky nenakúpené, ale každý deň stíhame sledovať úprimné horoskopy, ako nám bude asi v ďalšom roku. A verte tomu, že bude lepší! V telke „slávime Vianoce“ nielen 24ho decembra, ale asi už tak 3 mesiace. Krásne obdobie, výnimočný čas a uponáhľaná doba – to všetko vytvára dnešné „čaro“ Vianoc. Adventné kalendáriky vystriedalo 24 adventných „smartfonov“ a čas so svojimi blízkymi vystriedal čas naháňania sa za prežitím v tejto dobe. Čaro Vianoc je v dnešnom svete neopísateľné až priam „facebookovské“ !

Tešíme sa na príchod Ježiška, na Jeho slávu, ale v živote neustále oslavujeme, kto koľko minul na vianočné darčeky. Neviem, či ľudia v dnešnom svete pochopili o čom je advent, o čom sú Vianoce a o čom je láska k blížnemu. Vianoce nie sú o materiálnych daroch a ich hodnotách, ale o hodnotách duchovných, o tom, že sa môžeme stretnúť ako rodina, že sme spolu, že kráčame za jedným cieľom byť ľudský a darovať ten najcennejší dar – seba. Prosíme, neustále plačeme, ale keď niečo máme, tak si to nevážime. Nešťastní sme zo života, ale keď máme blízko seba šťastie, sme slepí, hluchí a sebeckí.

„Čo si dostal na Vianoce?“ , pýta sa chlapec svojho kamaráta. „Autodráhu, mobil, počítač...naši idú na týždeň preč, budem mať čo robiť“, odpovedal chlapec s „macherským“ podtónom v hlase. Minule som išla popri našom dome, zamyslene som kráčala, keď ma zrazu oslovil chlapec, ktorý držal v ruke 2 eurá. „Teta, mám 2 eurá, vymenil by som to zato, aby som mohol objať moju mamu, aby som mohol sa stať dobrým chlapcom, ktorí druhým pomáha ...ale tieto 2 eurá mi k tomu nestačia.“ So zavretými očami, taká som bola unavená, som chlapca dopočúvala a povedala som si, že aj pre takéto chvíle žijem a denno denne sa teším na chvíle, kedy môžem niekomu pomôcť bez toho, aby som si zapla TV, kúpila dovolenku, lebo takýto život ma ako človeka napĺňa a posúva ďalej...

Nechcem kázať, ani radiť, nechcem meniť svet, ani ho spravovať...prajem len všetkým, aby Vianoce a čas strávený s blízkymi si užili tak, aby sa na seba usmievali, aby sa mali radi úprimne bez výčitiek a vnútorných bojov...lebo príde deň, kedy už spomienky ostanú len v našom srdci. Preto žime pokojne a majme radi úprimne! A nech každý vianočný čas je ten výnimočný v tom, akí sme a čo robíme srdcom pre druhých! J

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?