Tešíme sa na príchod Ježiška, na Jeho slávu, ale v živote neustále oslavujeme, kto koľko minul na vianočné darčeky. Neviem, či ľudia v dnešnom svete pochopili o čom je advent, o čom sú Vianoce a o čom je láska k blížnemu. Vianoce nie sú o materiálnych daroch a ich hodnotách, ale o hodnotách duchovných, o tom, že sa môžeme stretnúť ako rodina, že sme spolu, že kráčame za jedným cieľom byť ľudský a darovať ten najcennejší dar – seba. Prosíme, neustále plačeme, ale keď niečo máme, tak si to nevážime. Nešťastní sme zo života, ale keď máme blízko seba šťastie, sme slepí, hluchí a sebeckí.
„Čo si dostal na Vianoce?“ , pýta sa chlapec svojho kamaráta. „Autodráhu, mobil, počítač...naši idú na týždeň preč, budem mať čo robiť“, odpovedal chlapec s „macherským“ podtónom v hlase. Minule som išla popri našom dome, zamyslene som kráčala, keď ma zrazu oslovil chlapec, ktorý držal v ruke 2 eurá. „Teta, mám 2 eurá, vymenil by som to zato, aby som mohol objať moju mamu, aby som mohol sa stať dobrým chlapcom, ktorí druhým pomáha ...ale tieto 2 eurá mi k tomu nestačia.“ So zavretými očami, taká som bola unavená, som chlapca dopočúvala a povedala som si, že aj pre takéto chvíle žijem a denno denne sa teším na chvíle, kedy môžem niekomu pomôcť bez toho, aby som si zapla TV, kúpila dovolenku, lebo takýto život ma ako človeka napĺňa a posúva ďalej...
Nechcem kázať, ani radiť, nechcem meniť svet, ani ho spravovať...prajem len všetkým, aby Vianoce a čas strávený s blízkymi si užili tak, aby sa na seba usmievali, aby sa mali radi úprimne bez výčitiek a vnútorných bojov...lebo príde deň, kedy už spomienky ostanú len v našom srdci. Preto žime pokojne a majme radi úprimne! A nech každý vianočný čas je ten výnimočný v tom, akí sme a čo robíme srdcom pre druhých! J