Zastaviť stáť!

Autor: Jana Jagošová | 8.7.2012 o 22:57 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  58x

Je príjemný utorkový večer a opäť raz otváram ďalšiu kapitolu v mojom srdci v rytme hudby Petra Nagya. Premýšľam nad tým, akým spôsobom ľudia produkujú slová a myšlienky a či to, čo produkujú má pre človeka nejaký prínos. Veľakrát ma rozčuľuje a unavuje počúvať „zbytočné a plytké“ reči niektorých ľudí, ktorí mi tak maximálne zaberú čas a energiu. Veľakrát ticho presedím na stoličke a odpočítavam minúty skončenia „zmysluplných“ monológov. Uvedomujú si vlastne ľudia, že to, čo hovoria druhým nemusí byť pre nich zaujímavé? Alebo potrebujú len cítiť, že ich niekto počúva?

Je príjemný utorkový večer a opäť raz otváram ďalšiu kapitolu v mojom srdci v rytme hudby Petra Nagya. Premýšľam nad tým, akým spôsobom ľudia produkujú slová a myšlienky a či to, čo produkujú má pre človeka nejaký prínos. Veľakrát ma rozčuľuje a unavuje počúvať „zbytočné a plytké“ reči niektorých ľudí, ktorí mi tak maximálne zaberú čas a energiu. Veľakrát ticho presedím na stoličke a odpočítavam minúty skončenia „zmysluplných“ monológov. Uvedomujú si vlastne ľudia, že to, čo hovoria druhým nemusí byť pre nich zaujímavé? Alebo potrebujú len cítiť, že ich niekto počúva?

Nikdy som neodsudzovala ľudí za ich pohlavie, rasu, názory a vzdelanie. Každé slovo vypustené z ľudských úst bolo pre mňa veľmi dôležité a neprehliadnuteľné. Vždy som dávala význam tomu, čo človek povie, lebo presne tie slová majú v tom momente význam, či už chcete, alebo nie. Načúvala som, bola som s tým človekom „vnútorne“ a snažila sa mu pomôcť, vždy som bola šťastná, keď som počula čo i len náznak radosti z hlasu toho dotyčného. Je krásne naučiť sa počúvať a vnímať druhého, naučiť sa hrať melódiu jeho srdca, lebo len ten, kto pozorne počúva, vidí a cíti tlkot života. Naučila som sa milovať ľudí, pretože každé jedno ich slovo bola cesta k láske...

No čo ma život naučil bolo aj trpieť a selektovať slová, lepšie povedané, viac si vážiť slová a neprijímať všetko pasívne bez vyjadrenia pocitov, myšlienok a názorov. Umenie reči je krásny dar, ale umenie počúvať je ešte krajší...koľko ľudí naletí planým a prázdnym rečiam a pritom zabúda, že kvalita reči je veľakrát dôležitejšia ako kvantita...človek počúva veľa, ale prijíma nesprávne...tvári sa ako dobrý poslucháč, ale keď sa ho niečo spýtam, tak polovicu si nepamätá....vzťahy sú zložité, ale prečo si ich komplikovať v komunikácii...naučme sa hovoriť, čo cítime bez ostychu, naučme sa to povedať jasne...šetrime slovami, lebo nikdy nevieme, kedy sa nám zídu. Vyberajme si ľudí, s ktorými chceme tráviť čas, vyberajme si i slová, ktoré nám niečo dajú, ktoré nás obohatia. Povedzme „stop“ tomu, čo nám berie energiu a čas, povedzme druhému „ďakujem“ bez výčitiek, naučme sa vážiť si druhého s pokorou, ale nenechajme ho byť vyššie ako má byť...slová sú dnes veľmi dôležité, lebo chýbajú ľuďom, ale tie správne slová, ktoré majú hodnotu, význam...

Nebuďme natoľko naivní, že počúvneme a prijmeme všetko, čo je nám hovorené len preto, aby sme zaujali a poslušne kráčali za nejakým cieľom. Ak nám niečo vadí, povedzme to, ak to nechceme počuť, dajme to najavo – ľudsky a inteligentne. Ale nenechajme sa „opantať“ hneď prvým nádychom druhého, ktorý pre nás môže byť posledným výdychom. Počúvajme pozorne , ale s láskou, neodmietnime slovo, ktoré má cenu, ale slovo, ktoré stratilo svoju hodnotu, pozerajme sa vpred, stojme pevne na nohách a začnime rozmýšľať rozumom... sme ľudia, tak si vážne hodnotu všetkého, čo je a ide z nás...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?