Anjeli, ktorí kráčajú našim životom...

Autor: Jana Jagošová | 14.8.2012 o 23:03 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  278x

Je nedeľný pohodový večer , vonku krásne prší a ja otváram ďalšiu kapitolu v mojom srdci, ktorá v mojom živote príjemne hreje a vždy mi vyčarí úsmev na tvári a istotu v duši. Premýšľať nad ľuďmi je v dnešnom svete ťažké; neistota, faloš, sebeckosť stále rastú, nenásytnosť ľudí nemá hranice a hodnoty typu láska, úprimnosť, čestnosť a iné nahrádzajú herecké výkony veľakrát, bohužiaľ, nominované i na Oskara v kategórii „Kto ma širšie lakte, tupejší mozog a prefíkanejšie srdce – vyhráva!“

Ľudia sú rôznorodí; rôzne prijímajú krásy života, rôzne sa vyrovnávajú s vonkajšími vplyvmi, rôzne sa pozerajú na seba, na druhých, rôzne milujú, dýchajú, plačú i smejú sa - no napriek tomu, že veľakrát nás privádzajú do zúfalstva svojimi činmi, prístupom, konaním – sú jedinečné, výnimočné bytosti, ktoré nás učia kráčať životom, ktoré nás učia padať a byť lepšími a silnejšími, dávajú nám priestor posúvať sa ďalej a pracovať na sebe ako na človeku, ktorý tu je a bude a ktorý by raz mal byť schopný reprezentovať tento svet ako čistý, morálny a ľudský. Je úžasné písať v tejto úvahe slovným spojením „jedinečné bytosti“, lebo takí naozaj sme. Každý máme niečo, čím môžeme obdarúvať svet, čím môžeme prispieť k jeho dokonalosti a harmónii. Sme výnimočné bytosti v tom, čo robíme a prinášame...sme slobodní, sme tvoriví, tak to nepotláčajme a pracujme na sebe!

Ani ja som neverila v to, aká som, čo dokážem, čo prinášam životu, kým jeden deň nepriletel ku mne anjel, ktorý mi ukázal smer života, ukázal mi niečo „božské“, niečo nepoznané, niečo úprimné – priateľov. Povedal mi jednu krásnu vetu, ktorá zmenila môj prístup voči sebe i ľuďom: „ Si anjelik, ktorého svet potrebuje, buď tým, čím máš byť, rozprestri krídla a leť za šťastím svojim i druhých; aj keď cesty nebudú rovné a bez prachu, ty ver v to, čo máš a dokážeš; dávaj a šír lásku medzi ľudí, prinášaj im radosť, utieraj im slzy, no nezabudni pritom i na seba – nauč sa premýšľať o sebe a prijímať a dávať veci s pokorou; vykroč do sveta ako človek, ktorý tu má poslanie, neponáhľaj sa však, lebo stará múdrosť hovorí, že prví budú poslednými a poslední zase prvými; miluj a dávaj.“ Dlho som nad tým premýšľala ako racionálne založená osoba s mimoriadne citlivou a chápavou dušou, dlho som rozmýšľala i nad tým, kde sa nabral zrazu pri mne anjelik, ktorý mi porozprával životný príbeh, môj životný príbeh, ktorý nemá byť sebecký, ale má šíriť lásku a radosť. Postupom času som prišla nato, že ten anjelik bol môj priateľ, ktorý mi prišiel do života a ktorý ma podržal, nasmeroval a naučil kopu vecí. Daroval mi svoje krídla, aby som vzlietla, daroval mi svoju dušu, aby som verila a daroval mi svoj čas, aby som to stihla...

Časom sa ukázalo, že tento anjel nebol jediný v mojom živote, ktorý ma naučil a podržal ma, keď mi jedno krídlo prestalo fungovať. Nebol jediný, ktorý vstúpil do môjho života, aby ma obohatil a dal mi možnosť spoznať i jeho iné stránky..nebol jediný, s ktorým som dopolnoci telefonovala, s ktorým som sa smiala i plakala, s ktorým som riešila nekonečné debaty, ktorého som ráno budila, keď som potrebovala radu, kopnutie, či pohladenie duše....do môjho života vstúpili úžasní priatelia, ktorým hovorím anjeli – ktorí mi ukázali rôzne stránky života, ktorí ma naučili, posunuli, ktorí boli a sú ku mne vždy úprimní a priami, s ktorými sa cítim v tomto „nebezpečnom“ svete bezpečne...nie sú pri mne, len keď sa smejem a bláznim, ale sú so mnou hlavne, keď mi je ťažko, potrebujem poradiť a usmerniť, sú pri mne stále, keď ich potrebujem a nesťažujú sa, že ich niečo bolí, alebo nemôžu, či nevládzu, aj v chorobe, či v starostiach, aj v smútku, stále sú tu a budú pri mne...

Hovorí sa, že nájsť ozajstného priateľa s pravými hodnotami je v tomto svete nemožné...nič nie je nemožné pokiaľ úprimne veríš....anjeli stále existujú a objavia sa vtedy, keď sa objaviť majú, sú pri tebe, keď majú byť, možno na týždeň, možno na rok, možno na celý život...treba ich vedieť prijať s pokorou, vážiť si ich a uvedomiť si, že sú to takí istí ľudia ako ty – výnimoční a jedineční, s ktorými kráčaš krok po kroku, deň čo deň...ďakujem vám anjelici, že vás mám a že mi ukazujete, aký rôznorodý a krásny je život; v mojom srdci máte navždy miesto...vydržte! J

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?