Človek v 21. storočí : Čaro Vianoc alebo ako milujeme blížneho...

Autor: Jana Jagošová | 15.12.2011 o 20:39 | (upravené 15.12.2011 o 20:51) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  85x

December je pre nás vždy mesiac paradoxov. My ľudia sme už raz takí, poctivo a s očakávaním sa pripravujeme na tento mesiac. Sneh, zima, depresie, stres a denno – denné otázky, čo asi zase prinesie nový rok? V nákupných centrách už od septembra vyvesené bilboardy, v schránkach letáky o Vianociach a my sa ešte len lúčime s letom. Október, November ...a zrazu ten mesiac „D“, kedy sa ani nevieme prečo dostávame ešte do ešte väčšieho zhonu v akom sme doteraz boli. Upratané ešte nemáme, darčeky nenakúpené, ale každý deň stíhame sledovať úprimné horoskopy, ako nám bude asi v ďalšom roku. A verte tomu, že bude lepší! V telke „slávime Vianoce“ nielen 24ho decembra, ale asi už tak 3 mesiace. Krásne obdobie, výnimočný čas a uponáhľaná doba – to všetko vytvára dnešné „čaro“ Vianoc. Adventné kalendáriky vystriedalo 24 adventných „smartfonov“ a čas so svojimi blízkymi vystriedal čas naháňania sa za prežitím v tejto dobe. Čaro Vianoc je v dnešnom svete neopísateľné až priam „facebookovské“ !

Tešíme sa na príchod Ježiška, na Jeho slávu, ale v živote neustále oslavujeme, kto koľko minul na vianočné darčeky. Neviem, či ľudia v dnešnom svete pochopili o čom je advent, o čom sú Vianoce a o čom je láska k blížnemu. Vianoce nie sú o materiálnych daroch a ich hodnotách, ale o hodnotách duchovných, o tom, že sa môžeme stretnúť ako rodina, že sme spolu, že kráčame za jedným cieľom byť ľudský a darovať ten najcennejší dar – seba. Prosíme, neustále plačeme, ale keď niečo máme, tak si to nevážime. Nešťastní sme zo života, ale keď máme blízko seba šťastie, sme slepí, hluchí a sebeckí.

„Čo si dostal na Vianoce?“ , pýta sa chlapec svojho kamaráta. „Autodráhu, mobil, počítač...naši idú na týždeň preč, budem mať čo robiť“, odpovedal chlapec s „macherským“ podtónom v hlase. Minule som išla popri našom dome, zamyslene som kráčala, keď ma zrazu oslovil chlapec, ktorý držal v ruke 2 eurá. „Teta, mám 2 eurá, vymenil by som to zato, aby som mohol objať moju mamu, aby som mohol sa stať dobrým chlapcom, ktorí druhým pomáha ...ale tieto 2 eurá mi k tomu nestačia.“ So zavretými očami, taká som bola unavená, som chlapca dopočúvala a povedala som si, že aj pre takéto chvíle žijem a denno denne sa teším na chvíle, kedy môžem niekomu pomôcť bez toho, aby som si zapla TV, kúpila dovolenku, lebo takýto život ma ako človeka napĺňa a posúva ďalej...

Nechcem kázať, ani radiť, nechcem meniť svet, ani ho spravovať...prajem len všetkým, aby Vianoce a čas strávený s blízkymi si užili tak, aby sa na seba usmievali, aby sa mali radi úprimne bez výčitiek a vnútorných bojov...lebo príde deň, kedy už spomienky ostanú len v našom srdci. Preto žime pokojne a majme radi úprimne! A nech každý vianočný čas je ten výnimočný v tom, akí sme a čo robíme srdcom pre druhých! J

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Politika, biznis, vplyv. O čo ide oligarchom v médiách

Odborník na komunikáciu a mediálne štúdiá Václav Štetka hovorí, že oligarchovia médiá skupujú výhradne kvôli svojim záujmom.

BANSKÁ BYSTRICA

V Banskej Bystrici otvorili najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku

Dopravná časť je v testovacej prevádzke.

KOMENTÁRE

Držme sa my len Ruska! Veď aj tam je Západ

Váhanie a spor v otázke MiG-ov naznačujú dvojtvárnosť Slovenska.


Už ste čítali?